• 09.05.2014
    Perfekcionizmus – cnosť alebo otrava?

    Poznáte niekoho – priateľa, člena rodiny, spolupracovníka alebo známeho, ktorý sám seba považuje za perfekcionistu? Ak áno, už ste niekedy všimli, že sa zdajú byť stále tak trochu nervózni, v strehu alebo možno príliš nároční?

    Žijeme vo veľmi súťaživom svete, kde je dôležité mať vysoké osobné a profesijné štandardy. Avšak ak je niekoho štandardom alebo cieľom dokonalosť, nemusí si uvedomovať, že sami sebe spôsobujú väčšiu frustráciu, úzkosť a sklamanie ako je nutné. Pri snahe o dokonalosť si ľudia väčšinou dávajú nereálne ciele.

    Existuje len veľmi málo vecí v živote, ktoré sú perfektné. Byť človekom znamená byť nedokonalým. V budove Organizácie Spojených národov je dielo belgického umelca, ktorý do tohto diela zámerne zapracoval nedostatky, aby poukázal na to, že žijeme v nedokonalom svete. Neexistuje žiadny dokonalý človek, žiadny dokonalý vzťah, žiadna dokonalá práca, žiadny dokonalý dom … zoznam je nekonečný.

    Čo je perfekcionizmus ?

    Jedna z definícií perfekcionizmu je „sklon vnímať aj najmenší odklon od dokonalosti ako neprijateľný„. Ďalšia definícia by mohla byť „perfekcionista očakáva dokonalosť od seba, od ostatných okolo seba a dokonca aj od toho, čo sa deje okolo neho.“ Perfekcionista sa neustále snaží dosiahnuť cieľ, ktorý je vždy o kúsok nad jeho možnosti. Tým prednastavuje svoje očakávania tak, že neustále zažíva nové a nové sklamania, frustráciu a pravdepodobne aj nadmernú úzkosť. Vo svojej knihe Šťastie človeka M.J. Ryan uvádza, že „Výskum ukázal, že perfekcionisti sú menej zdraví, menej šťastní, majú menej uspokojivé vzťahy, a dokonca zarábajú menej ako ostatní“.

    Existuje mnoho „nevýhod“ keď človek túži po dokonalosti, ktorú vníma ako svoj cieľ. Perfekcionisti sa často vyhýbajú riskovaniu zo strachu, že ich výsledok nebude perfektný. Je to veľmi obmedzujúci prístup a človek tak stráca príležitosť, aby naberal skúsenosti, učil sa zo svojich chýb, posúval vlastnú výkonnosť, zvyšoval si sebavedomie. Často sa kvôli tomu uviaznu v bludnom kruhu vlastných očakávaní , ktoré sú však limitované strachom z nedokonalosti. Ako sa hovorí „žiadne riziko, žiadny úspechu.“

    Osoba usilujúca len o dokonalý vzťah ho paradoxne vlastne od začiatku nevedome vedie k zániku, pretože predsa neexistuje žiadny „dokonalý vzťah.“ Ďalším problémom perfekcionistov je, že očakávajú od ostatných, že každú úlohu alebo prácu urobia perfektne. Toto očakávanie môže často u perfekcionistu vyvolať podráždenú alebo úzkostnú reakciu, vytváranie atmosféry neznášanlivosti, ktorá môže byť na pracovisku veľmi kontraproduktívna.

    Riešenie na perfekcionizmus

    Rozumným riešením k perfekcionizmu je nahradiť cieľ “byť dokonalým“ za omnoho realistickejší a dosiahnuteľný cieľ “byť výborný“. Pri odovzdávaní filmových Oscarov dávajú ocenenie za „vynikajúci herecký výkon“ a pod, nie za dokonalosť v hraní. Prijatie cieľa byť výborným a nie dokonalým, pomáha “obrusovať hrany“, umožňuje človeku stať sa viac tolerantným, chápajúcim a viac orientovaným na účel konania ako jeho dokonalosť. Herec Michael J. Fox povedal: „Dávam si pozor, aby som si nemýlil vynikajúci výkon s dokonalosťou. Vynikajúci výkon môžem dosiahnuť ja, dokonalosť prislúcha len Bohu“. Pozitívna zmena týchto cieľov umožňuje, aby si človek oveľa viac vychutnal svoju prácu alebo aktivity, pretože prestanú na seba samých vyvíjať tlak, že musia urobiť úlohu alebo čokoľvek iné dokonale. Čím menší tlak človek pociťuje, tým lepšie funguje a tým lepšie sa sústredí.

    Ďalším typickým problémom perfekcionistov sú obavy z toho, ako budú jednotlivé životné či pracovné situácie prebiehať a ako dopadnú. Zmena cieľa umožňuje človeku mať menšie obavy, nepreberať nadmernú zodpovednosť, a tým znížiť svoju úzkosť a stres, ktoré obavy vytvárajú.

    Veľmi nešťastným postojom niektorých perfekcionistov je to, že proste “musia mať pravdu“. Neuvedomujú si ale, že keď budú mať vždy a za každú cenu pravdu, tak ostatných vždy a za každú cenu stavajú do pozície, že sa mýlia. To nie je veľmi produktívny spôsob ako zvládnuť obchodné alebo osobné vzťahy a vytvárať vzájomnú harmóniu. Zmena cieľa umožňuje človeku akceptovať fakt, že nie vždy má pravdu a je to v poriadku.

    Pozitívny prínos

    Naozaj veľký prínos zo vzdania sa cieľa “byť dokonalým“ a jeho náhradou za omnoho realistickejší a dosiahnuteľný cieľ “byť výborný“ je to, že človek sa stane všeobecne oveľa šťastnejší. Pripomeňme si, že vo všeobecnosti šťastnejší ľudia, ktorých myseľ je pokojná, žijú dlhšie, prežívajú menej stresu a úzkosti, a sú oveľa úspešnejší vo svojich vzťahoch, aktivitách a snahách. Zistite viac o netradičných možnostiach osobnostného rozvoja v Centre HYPNOS.

    Zdroje: hypnosis.edu, Miroslav Danaj (HYPNOS)9